Jozef Gregor Tajovský - životopis

J.G.Tajovský


Narodil sa
18. októbra 1874 v stredoslovenskej obci Tajov, ako najstaršie z desiatich detí. Otec František Alojz Gregor bol remeselník – obuvník, matka Anna Gregorová, rod. Grešková (1853 – 1925). Tajovský mal 7 bratov a 2 sestry. Tajovského otec bol prísny nielen na seba, ale aj na svoje deti a teda aj na mladého Jozefa. Detstvo preto často trávil u starých rodičov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo presťahoval. Ľudovú školu vychodil v rodnom Tajove.

Študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886 – 1889), na pomaďarčenom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889 – 1893) a neskôr na obchodnej akadémii v Prahe (1898 – 1900). V rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach, 1894 – 1898 v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach. Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, že sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie (obecné školy boli v tom čase cirkevné, takže aj vrchnosť bol cirkevná a zároveň aj štátna). Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami – na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom, vtedy študentov astronómie na Karlovej univerzite – aj s českými realistami. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. Oženil sa v treťom roku pobytu v Nadlaku, kam si priviedol mladú manželku – Hanu Lilgovú z Martina. Ďalšie 3 roky prežili v Nadlaku už spolu.

Jozef Gregor-Tajovský v roku 1915 musel narukovať spolu so svojím celoživotným priateľom – právnikom a spisovateľom Jankom Jesenským – do 1.svetovej vojny. Boli odvedení rovno na východný ruský front. Nesúhlas s vojnovým konfliktom nedala na seba dlho čakať. Pri prvej príležitosti prejavujú svoje rusofilské a slavianofilské cítenie – dezertujú na ruskú stranu. Stali sa aktérmi zakladania česko-slovenských légií a následne prvej ČSR. V Rusku sa opäť stretáva s Dr. M. R. Štefánikom už ako z generálom francúzskej armády a ministrom vojny novovznikajúcej ČSR.

V predmníchovskej republike zastával česko-slovenskú orientáciu, polemizoval s ľudákmi. Zostával buržoáznym demokratom, no dôsledná vernosť humanistickým ideálom z neho spravila účastníka niektorých akcií organizovaných komunistickými intelektuálmi. Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského kritického realizmu. Jeho próza je tematicky pestrá. Žánrovo zodpovedá Tajovského literárnemu vzoru – Antonovi Pavlovičovi Čechovovi – píše iba poviedky maximálne novely, ktoré nazýva besednicami alebo rozprávkami. Svojou tvorbou akcentoval jej sociálnu podobu. Aj ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho tvorba bola argumentom v generačnom boji hlasistov a martinského konzervatívneho krídla najmä proti názorom a tvorbe Vajanského. V počiatočných dielach zachytával aj folklór. Podľa vzoru hier Ferka Urbánka, s ktorým a po štúdiách v Banskej Bystrici stretol opäť už ako učiteľ v Dohňanoch na Považí, napísal veselohru Ženský zákon. Tajovského sociálna dráma prestavovala obraz súčasnej dediny a jej majetkové vzťahy podľa princípov sociálno-psychologickej drámy A. P. Čechova.

Kriticky vystupoval proti separatistickému nacionalizmu, podporoval sociálny boj slovenských robotníkov. Vyrastal predsa v robotníckom prostredí tajovských hút, v ktorých pracovali obaja jeho starí otcovia, aj jeho otec. Poznal život dedinských sluhov na slovenských dedinách nielen priamo na Slovensku ale aj na Dolnej zemi, kde odišli Slováci z kamenistých oravských, liptovských, či gemerských horniackych políčok na úrodnú zem na juh vtedajšej monarchie za chlebom. Vďaka tomu, že vyrastal u svojho starého otca, mal vrúcny vzťah k starším ľuďom. Svojho starého otca opísal vo viacerých poviedkach, ako napríklad Do kúpeľa, Prvé hodinky alebo Do konca.